Vážne? Áno, taký je život. Niekedy hrozný a niekedy skvelý.
Za každých okolností, príbeh každého z nás je unikátny a stojí za to!
Je lepší ako film, a ty alebo ja máme tú česť vystupovať v ňom
ako hlavná postava bez toho, že by sa nás niekto pýtal.
Ako to prežiť? Radšej si to poriadne užiť! 😉
- Originalita našich talentov
To podstatné máme v sebe. Všetko ostatné sú iba prostriedky. Každý z nás sa narodil
so špecifickými schopnosťami. Talenty často ale ostávajú zakopané. Často je to
preto, lebo nám už bolo povedané, že na to nemáme. Možno sme sa aj sami rýchlo
znechutili. Tak sme sa “zbytočne” nepokúšali. Čo keby sme si dovolili vyjsť zo svojej
komfortnej zóny? Čo keď sa pokúsime o niečo nové? Celkom reálne hrozí, že tak
objavíme niečo, čo už dlho potláčame – to najlepšie v nás. Či už je to progres vo svojej
profesii alebo venovanie času tomu, čo nás teší. Môže to byť talent na hudbu, šport,
učenie sa cudzích jazykov alebo pokojne netypická “super” schopnosť, ktorú ani
nevieme pomenovať, ale vieme, že nás posúva vpred. Nemusíme vlastniť plášť
neviditeľnosti, ani byť rýchlejší ako guľomet. Dôležité je poznať svoju osobnosť, svoje
silné a slabé stránky. Vedieť, na čo byť hrdí a na čom popracovať. A keď budeme
žiť svoj život, počúvať hlas srdca, budeme plniť svoje poslanie, pretože nikto iný to
nebude môcť robiť tak ako my. Nikto nebude vedieť rozprávať, písať, kresliť,
pohybovať sa, smiať sa a rozmýšľať ako my.
Alebo vyrábať takéto skvelé bonbóny ako moja teta. 
Tak môžeme byť prínosom pre seba aj pre spoločnosť!
- Naše telo je ohromujúce
Koľko ľudí má komplexy zo svojho tela kvôli tomu, ako vyzerajú. A je zarážajúce,
koľkí sa tvária, ako keby mali moc diktovať, čo je krása. Vo svojom obmedzenom
myslení zostávajú ale pri tuctovosti a úplne na povrchu. Ja si len dovolím tvrdiť, že
každému sa páči niečo iné. Ale snáď všetkým sa páči to, čo funguje a je zdravé. Preto
sa tešme z toho, ako naše telo perfektne funguje. Nemusíme vyzerať ako z katalógu,
ani byť sto percentne zdraví, aby sme sa o to snažili.
Starajme sa o seba a robme všetko tak, aby sme sa dobre cítili, a potom budeme aj
dobre vyzerať. Šťastie predsa vidno aj navonok – v našej tvári, upravenosti, v postoji
a pohyboch nášho tela. Aspoň tým správnym ľuďom sa páčiť budeme. Predstavme
si, že v hrudníku máme pumpičku, ktorá vydá za život okolo 2,5 miliardy
rytmických sťahov. A spojené krvné cievy nášho tela by merali 96 000 km (obvod
rovníka je 40 075 km). Tajomný zhluk miliárd nervových buniek, ktorý váži
približne 1, 5 kg, rozhoduje o našich myšlienkach, nálade, pohybe a celej našej
osobnosti. To je len malá zmienka o tom, akí neobyčajne obdivuhodní, výkonní, ale
súčasne aj krehkí a zraniteľní sme.
- Zážitky a pekné spomienky
Kto z nás by aspoň na chvíľu netúžil mať doma stroj času a zopakovať si niektoré z
chvíle minulosti? No môžeme teraz na chvíľu zastaviť čas vo svojej mysli. Ako dieťa
stojíme pred vianočným stromčekom s očkami rozžiarenými od blikajúcich svetielok,
tešiac sa na darčeky. Inokedy stojíme na vrcholci tatranského štítu a vychutnávame si
výhľad na okolité kopce, dýchame svieži vzduch a smejeme sa s kamošmi. Možno
práve ležíme na pláži s dobrým drinkom v ruke. A možno sme sa len z chuti nechali
unášať svojou top pesničkou alebo pizzou v obľúbenej reštaurácii. Čo keby sme
takéto momenty nosili v sebe čo najdlhšie? Snažme sa vrývať si ich hlboko do srdca
a pripomínať si ich. Skúsme pochopiť, že sú jedinečné, nie sú samozrejmosťou a
majú vplyv na náš život. Takisto ako ťažkosti, ktoré si niekedy pripomíname až
príliš často.
- Neopakovateľnosť prítomného okamihu
Tu a teraz. Naplno. Plnými dúškami si vychutnávajme pohľad na tú plynúcu rieku
hodín a dní. Možno dostaneme chuť do nej skočiť a cítiť jej vodu po celom tele. Aj
preto, lebo si uvedomíme, že tej istej vody sa už nemôžeme dotknúť druhýkrát.
Celých nás to vťahuje ako vír, keď si predstavíme tú hĺbku a neprežívame situáciu
len povrchne. Nevieme od nej odtrhnúť zrak, keď vidíme, ako elegantne sa kĺžu lúče slnka po jej
hladine a vlnky nás veselo nadhadzujú. Táto chvíľa sa už nezopakuje. Ďakujme za to,
čo máme a tešme sa, kým to máme. Všímajme si aj malé detaily a objavíme množstvo
krásnych dôvodov, prečo byť šťastným práve dnes. Je to jedinečná príležitosť konať
aj zastaviť sa, prijímať aj dávať, a čokoľvek ovplyvniť. Prítomná chvíľa je svojím
spôsobom všetko, čo máme. Buďme naplno sústredení v prítomnom okamihu,
pretože minulosť už nezmeníme a budúcnosť, ktovie, či príde. Ak niečo rozhoduje o
našej budúcnosti, je to činnosť, ktorej sa práve venujeme. V tejto chvíli nič nie je
dôležitejšie ako miesto, kde sa nachádzame a človek, ktorý stojí pred nami. Nič nie je
náhoda. Ani to, že sme tu a teraz. Koľko ľudí sa nedožilo tohoto dňa, a čím sme si to
zaslúžili zrovna my?
- Možnosť zmeniť budúcnosť
Nevieme, čo stojí pred nami, ale môžeme sa rozhodnúť, ako sa k tomu postavíme.
Ak máme cieľ, cesta sa nájde. No, ak nevieme, kam sa chceme dostať, možno je
vlastne celkom jedno, kadiaľ sa vyberieme, či nie? Preto je dôležité mať plány a cieľ.
Dovedú nás tam naše sny, túžby a zároveň je to miesto, kde nás svet potrebuje.
Nebojme sa snívať vo veľkom, aj keď sa všetky naše sny neuskutočnia spôsobom,
aký si predstavujeme. Nebojme sa “updatnúť” naše sny, ak sa situácia vyvinie inak.
Často nám budúcnosť prinesie situácie, o ktorých sa nám ani len nesnívalo. Niekde
som počula, že budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov, alebo ak chceme,
tým, ktorí sa “neposerú”.
- Možnosť spoznávať pestrosť sveta
Poobzerajme sa teraz okolo seba. Svet je krásny a ponúka veľa možností – stále je, čo
objavovať. Preto je dobré zahodiť predsudky a otvoriť sa mu. Zároveň je dobré a
náročné vedieť si aj vybrať. Inšpirujme sa a nechajme si poradiť. Vychutnávajme si
umenie, kvalitné filmy, čítanie kníh, spoznávanie nových ľudí či rôznych kultúr.
Teraz tak moderné cestovanie nám otvára nové obzory a ponúka možnosti, o ktorých
sme doteraz netušili. Možno jeden výlet úplne zmení náš pohľad na svet.
Zistíme, že slovo “normálny” je relatívny pojem.
Nechajme sa fascinovať krajinami, zabudnutými miestami, históriou a myslením iných ľudí.
Spoznávanie je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, ak ho nechceme premárniť.
Pocit neistoty z neznáma prináša zároveň aj pocit, že všetko je možné. Naše krídla
slobody sú už dosť pevné a rozprestreté, aby sme leteli.
- Hľadanie ideálu, ktorý nás prevyšuje
Čo by bolo napísané na mojom alebo tvojom náhrobnom kameni? Z času na čas je
dôležité položiť si otázku: „Prečo žijem?“ Asi každý chce byť šťastný. Ale, čo to
znamená pre môj alebo tvoj konkrétny život? Vytýčme si skalnú hodnotu, o ktorú tak
ľahko nemôžeme prísť. Potom sa nám všetko ostatné bude zdať ako malé veci. A aj v
ťažkých časoch budeme schopní vďačnosti. Užívanie si života je fajn. Skutočná trvalá
radosť ale prichádza, len keď máme dlhodobé ciele, ktoré nás presahujú. Či už je to
náboženstvo, energia z prírody, ideály, naše hlboké presvedčenie o živote. Najviac
snáď záleží na tom, aby sme neprestávali hľadať pravdu. Čo ak cestovať sa dá aj, ale
vertikálne? Je to nízko nákladové, časovo nenáročné, a o to viac obohacujúce. Cesta,
ktorá aj ľudí zdanlivo žijúcich na jednom mieste (jednoduchí roľníci či mnísi na
samotke), robí múdrych, že si k nim druhí chodia po rady. Hovorí sa, že “Nikto
neurobí tak ďalekú cestu ako ten, kto zostúpi až do hĺbky svojej duše.“ Najlepšie
snáď v tichu, ktorému sa dnešná spoločnosť tak vyhýba. Možno preto, že ticho nie
prázdne. Je plné pravdy o nás. Vtedy sme nútení konfrontovať svoj život so svojimi
skrytými ideálmi. Niekedy to môže byť bolestivé. Som si ale istá, že bolestivejšie je
neuspokojivé zistenie na konci života. Chceme byť na lodi, ktorá sa ženie rýchlo a
nesprávnym smerom? Radšej sa občas pozrime na kompas nášho života.
Tak s úsmevom do toho, pretože úsmev je najrýchlejší a najatraktívnejší spôsob
vyjadrenia vďačnosti. Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť
náš životný príbeh, je omnoho viac. Tak si nenechajme ujsť pokračovanie. 🙂
Nech nás vďačnosť sprevádza! 😉