O súvise vďačnosti a šťastia bolo publikovaných mnoho vedeckých prác a možno sa niektorým z nás tento súvis ani nezdá prekvapujúci. Ten pocit šťastia, keď sme obdarovaní darčekom od nám blízkej osoby, je nám dôverne známy a skúsenosť nám len potvrdzuje, že z darčeka sa neraduje ten, kto ho ofrfle, ale ten, kto je zaň vďačný. No je vďačnosť iba pocitom, ktorý nás na chvíľku urobí šťastnými, po tom ako dostaneme darček, alebo môže byť kľúčom k dlhodobému šťastiu? Asi najlepšiu odpoveď na otázku súvisu vďačnosti a šťastia poskytuje vo svojom krátkom vystúpení doktor filozofie a benediktínsky mních, brat David Steindl-Rast (dostupné aj so slovenskými titulkami).
Prepis vystúpenia Dr. Davida Steindl-Rasta
Je niečo, čo máme všetci ľudia spoločné, a to, že chceme byť šťastní. V tomto sme si všetci podobní. Každý z nás si však šťastie predstavuje inak. Ale to, čo nás spája je, že všetci túžime po šťastí. Moja dnešná téma je: vďačnosť. Možno sa pýtate, aký je vzťah medzi šťastím a vďačnosťou. Mnohí by povedali: “Ach, veď to je jednoduché. Keď si šťastný, si aj vďačný.” Ale zamyslime sa ešte raz. Sú to naozaj šťastní ľudia, ktorí sú vďační? Všetci poznáme dosť ľudí, ktorý majú všetko, čo ich môže priviesť ku šťastiu, a predsa nie sú šťastní, pretože chcú vlastne niečo iné alebo viac toho, čo už majú. A tiež poznáme mnohých, ktorí majú veľa trápenia takého, aké by sme my sami nechceli a sú opravdivo šťastní. Priam vyžarujú šťastie. Zrazu ste prekvapení a pýtate sa: “Prečo?” Pretože sú vďační.
Takže nie je to šťastie, čo nás robí vďačnými, je to vďačnosť, čo nás robí šťastnými.
Môžeme sa opýtať, čo v skutočnosti myslíme tým, keď povieme vďačnosť, a ako to funguje. Všimnite si vlastné prežívanie. Z vlastnej skúsenosti vieme, ako veci fungujú. Skúsenosť je niečo, čo je pre nás hodnotné, niečo, čo je nám dané, má pre nás hodnotu. Tieto dve veci idú spolu, je to niečo, čo sme dostali a má to pre nás veľkú cenu. Nekúpili sme to, nevymenili za niečo, nezaslúžili sme si to, bolo nám to dané. Keď dostaneme niečo, čo má pre nás veľkú hodnotu, cítime vďačnosť a šťastie spontánne vytryskne v našom srdci. Kľúčovým poznatkom je, že tento zážitok nemusí byť ničím výnimočným, nemusíme sa obmedzovať na občasné zážitky, celý náš život môžeme prežiť s vďačnosťou. Ale ako to dosiahneme? Odpoveď je v uvedomení si, že každá minúta nášho života je čas, ktorý nám bol darovaný. Je to dar. Nezarobili sme si naň, nemáme nikde záruku, že nám ešte bude darovaný. Tento moment so všetkými príležitosťami, ktoré prináša. Keby sme nemali tento moment, nemali by sme možnosť nič zažiť. Dar, ktorý je v tomto momente je možnosť, to, za čo sme skutočne vďační, je práve možnosť, príležitosť, tešiť sa z vecí. Príležitosť je ten skutočný dar v každej situácii, ktorá k nám príde. Príležitosť klope na vaše dvere len raz, a keď zmeškáte túto chvíľu zažiť niečo, príde druhá chvíľa, ktorá je nám darovaná a príležitosť prežiť ju. Každá chvíľa je nový a nový dar. Môžeme túto príležitosť uchopiť alebo ju môžeme zmeškať. Keď dokážeme uchopiť príležitosť chvíle, ktorá je nám darovaná, našli sme kľúč ku šťastiu. Držíme tento kľúč v našich rukách. Otázka znie: “Môžeme byť teda šťastní a vďační za každú vec, ktorú sme v živote prežili?” Odpoveď je nie, nemôžeme byť vďační za násilie, vojny, bolesť, utrpenie, na osobnej rovine za stratu blízkeho človeka. Ale ja som nepovedal, že máme byť vďační za všetko, čo nás v živote postretlo, hovorím, že máme pociťovať vďačnosť za každú darovanú chvíľu nášho žitia, za príležitosť. A aj keď sme konfrontovaní s niečím negatívnym, môžeme vyrásť z tejto situácie a cítiť vďačnosť za príležitosť, ktorá nám je darovaná. Nie je to tak zlé, ako to vyzerá. V skutočnosti, keď sa pozrieme na náš život, vidíme, že vo veľkej miere je nám darovaná príležitosť tešiť sa, no my ju premeškáme, pretože vlastným životom len preletíme a nezastavíme sa, aby sme ju videli. Raz za čas narazíme na skúsenosť, ktorá je náročná a táto je pre nás príležitosťou vyrásť a postaviť sa k nej ako ku príležitosti naučiť sa niečo, čo je možno ťažké a bolestivé. Naučiť sa trpezlivosti a pokoju. Naučiť sa, že cesta k pokoju nie je ako šprint, je to skôr maratón, a ten si vyžaduje trpezlivosť. Možno sa máme naučiť zastať si vlastný názor, presvedčenie, to je príležitosť, ktorá je nám darovaná: učiť sa, trpieť, zastať sa sám seba. Tí z nás, ktorí dokázali uchopiť tieto príležitosti, sú tí, ktorých obdivujeme. Dokázali zo svojho života niečo “vydolovať”. A tí, ktorí zlyhali? Dostanú ďalšiu šancu. Vždy dostanú ďalšiu šancu. To je tá úžasná bohatosť života. Ako teda môžeme nájsť metódu, ako žiť vďačne? Nielen zažívať občasné pocity vďačnosti raz za čas. Ale neprestajný pocit vďačnosti. Je to veľmi jednoduchá metóda. Je to vlastne to, čo sme sa naučili ako deti, keď sme sa učili prechádzať cez cestu.
Zastav sa, poobzeraj sa a choď!
To je celé. Ale ako často sa zastavíme? Preletíme životom, nezastavíme sa, premeškáme naše príležitosti, pretože sa ponáhľame. Musím sa zastaviť, stíšiť sa. Vybaviť si náš život značkami “stop”. Keď som sa vrátil z Afriky, uvedomil som si “voda”. Keď som bol v Afrike, nemali sme pitnú vodu, po návrate som sa vždy pri otočení vodovodného kohútika cítil uchvátený. Vždy, keď som zapol svetlo, bol som uchvátený. No po čase začalo uchvátenie opadávať. Čo som teda urobil bolo, že som nalepil farebné značky na vodovodný kohútik, vypínač svetla a vždy, keď pustím vodu, pripomeniem si “aaaa, voda”. Nechám to už na vašu predstavivosť aké “stop značky” si urobíte, no čo je dôležité je – zastaviť sa. A keď sa zastavíte, poobzerajte sa. Dívajte sa, otvorte oči, uši, všetky zmysly voči tej úžasnej bohatosti života, čo je nám daná a užívajte si ju. O tom predsa život je, užívajte si ho! A potom otvorte srdcia, otvorte srdcia príležitosti, príležitosti robiť iných šťastnými, pretože nič nás nespraví šťastnejšími, ako keď sme všetci šťastní. A keď otvoríme srdcia príležitostiam, príležitosti nás pozvú konať. A to je tretie: zastav sa, poobzeraj sa a konaj. A to, čo môžeme robiť, je čokoľvek v danom momente , čo nám život prinesie. Najčastejšie je to príležitosť vychutnať si život. Choďte za tým, buďte kreatívni. A toto malé stop-dívaj sa- konaj môže priniesť revolúciu do nášho sveta. Keď ste vďační, nepociťujete strach, keď sa nebojíte, nemáte tendenciu byť násilní. Keď ste šťastní, motív vášho konania pochádza z pocitu dostatku, nie z pocitu strádania a ste ochotní zdieľať. Keď ste vďační, tešíte sa z každej odlišnosti medzi ľuďmi a rešpektujete každého. A toto mení mocenskú pyramídu, v ktorej žijeme. Svet budúcnosti bude sieť vzťahov, nie pyramída, nie pyramída obrátená hore nohami. Nebude to bežná revolúcia. Bežná revolúcia je o tom, že tí, čo boli hore, sú dole a tí, čo sú teraz hore, robia to isté, čo robili tí pred nimi. My potrebujeme siete medzi ľuďmi. Malé skupiny, ktoré medzi sebou komunikujú a interagujú medzi sebou. To je svet vďačnosti.
Vďační ľudia sú radostní ľudia.
Zdroje:
<https://www.youtube.com/watch?v=UtBsl3j0YRQ>
<http://psyche0.webnode.sk/products/chcete-byt-stastni-budte-vdacni-/>