„Čo nás nezabije, to nás posilní!”…alebo psychicky zruinuje?
Život prináša ťažkosti, tak ako vojna delové paľby. Vybuchujúce míny sa nepýtajú, či je to dobrý človek a či si to zaslúži. Takisto ani problémom, či ohrozeniam sa nikto z nás nevyhne. Dokonca, nikto z tohto života nevyviazne živý!
Morbídnejší je však fakt, že po tejto zemi chodia „zombie“, čo nežijú už roky pred vlastnou smrťou, naháňajúc sa do práce a domov, ponorení len do obrazoviek. Poznáme však osobnosti, ktoré už v meste nestretneme, a predsa žijú naplno. Ba ožívajú čoraz viac v našich mysliach, srdciach a možno aj na iných krásnych miestach, ktoré ľudské oko neuvidí a uschne tam každá vyronená slza. Čo teda spôsobuje rozdiel medzi týmito ľuďmi?
1. Možnosť zlepšovať sa
Je bolesť zlá? Otázka znie zvláštne, že? Bolesť je síce nepríjemná skúsenosť, no práve ona často informuje o probléme. Napríklad rakovina vo včasných štádiách nebolí, a to je dôvod, prečo býva často odhalená neskoro.
Takisto aj psychická nespokojnosť v nás vyvoláva túžby. Núti nás neostávať na mieste, kde by sme sa zrejme nemali dobre. Snažíme sa hľadať viac. Tak na sebe pracujeme, posúvame sa a dosahujeme progres. Nespokojnosť môže byť aj cesta, ako ísť za svojím, pýtať si, čo nám patrí a naučiť sa asertivite. Možno práve ona nás vyťahuje z komfortnej zóny a pomáha prekonávať svoje limity.
„Zlaté medaily nie sú naozaj vyrobené zo zlata. Sú vyrobené z potu, rozhodnosti a ťažko nájditeľnej zliatiny odvahy.“ (Myšlienky bežca)
Čo ak chodenie po hrane nám ukazuje nové obzory? Tak ako stres môže byť negatívny- distres, tak môže byť aj pozitívny- eustres. Určitá dávka stresu je aj zo psychologického hľadiska pre život potrebná. Nie nadarmo sa hovorí: „Slnko sa s dažďom musí striedať, aby sa všetkému dobre darilo. “
2. Nové začiatky
Bezmocne ležíme a plačeme. Okolo nás spustošené prázdne bojisko a takisto aj naše srdce. Tie straty nevieme spočítať a možno by sme dali aj vlastný život, aby sme neprišli o to, čo sme milovali. Milovaný človek, dobrá práca alebo miesto, ktoré sme mali radi. Prišiel už bulvárom predpovedaný koniec sveta?
Pravdepodobne len koniec tohto boja a čas konečne nastoliť pokoj a mier vo svojej duši. Ďakujme za to, že sme to mohli zažiť. Za privilégium, že nám bolo dopriate úprimne milovať. Nie je sa za čo hanbiť a nie je čo ľutovať. Niekedy nás dokonca bolesť druhého môže bolieť viac ako vlastná. Máme právo smútiť, byť unavení a spamätávať sa z toho všetkého.
Potom si však utrime slzy a postavme sa znova v plnej sile pred nové výzvy a nové začiatky. Tešme sa, keď včasne zistíme, že naša krásna cesta nebola tá, po ktorej sme mali pokračovať. O čo krajšia nám bude pripadať tá pravá, čo na nás ešte len čaká? Všetko má svoj zmysel. Prehodnoťte taktiku svojho boja, ale nenechajte sa prevalcovať neustálym premýšľaním. Kráčajme ďalej po tejto lekcii múdrejší a silnejší.
3. Nachádzanie opory
Ako sa hovorí: „Keď zapadne slnko, vidno hviezdy.” Nezabúdajme teda hľadať hviezdy práve vtedy, keď nám je ťažko. Verme, že okolo nás je veľa dobrých ľudí a priateľov, ktorí nám radi poskytnú oporu. Práve o to vzácnejší sú títo ľudia, čo pri nás stoja, aj keď nie sme zrovna pozitívna kopa zábavy a smiechu.
A práve vďaka tomu, čím sme si prešli, môžeme aj my žiariť ako hviezda pre temnotu druhých. Rovnako je to skvelá príležitosť odreagovať sa príjemnými aktivitami, čo nás bavia a možno aj objaviť v sebe nové záľuby a talenty. Možno práve ťažkosti a dobrák čas nám ukážu, na čom v živote naozaj záleží.
Môžete objaviť silu a odvahu, o ktorej ste ani netušili, že vo vás už dávno prebýva. Raduje sa ten, čo vidí pohár poloplný, a nie poloprázdny. Šťastný človek, čo nájde oporu v niečom, čo ho presahuje. Pretože pravé šťastie by podľa mňa malo byť dostupné rovnako pre všetkých. Šťastie by malo byť niečo, čo nám nikto a nič nemôže vziať. 🙂
” Nič ma nezastraší, ani vietor, čo prihnal husté mraky, lebo to bude iba okamih. Moja dôvera rastie, lebo viem, že za mrakmi je moje milované Slnko.” Zdenka Schelingová
Dobrá správa je, že výber je na nás. Chceme sa nechať zabiť alebo posilniť? Môžeme bojovať dobrý boj a stávať sa silnejšími, lepšími a statočnými bojovníkmi. Môžeme trpieť, môžu nás ničiť, ale ak nechceme, nikdy nás nedostanú definitívne!
„Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.” (Saul Tarzenský)
Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť náš životný príbeh, je omnoho viac v našom predchádzajúcom blogu – https://budvdacny.sk/4-vyzvy-na-vdacnost-nebojme-sa-bitky/a takisto aj v nasledujúcom, na ktorý sa už teraz môžeme tešiť. 🙂
Nech nás vďačnosť sprevádza! 😉