3 príchute vďačnosti- s priateľmi nás baví život!

Vďaka Vám čokoláda chutí sladšie, káva je hrejivejšia, vínko opojnejšie, tráva zelenšia, slnko jasnejšie, a keď zapadne, vy sami svietite ako hviezdy.

Ste to vy, milí a drahí priatelia, ktorí pravidelne “otravujete”,  a tak dávate našim každodenným drinkom tú správnu šťavu a rôzne osviežujúce príchute. Či už je to Mojito, Cuba Libre alebo klasická kofola, každý ste originálnym prínosom.

Keď naše srdce stráca rytmus, vy nám oživujete tie správne tóny nášho funky-pop-vážneho a akéhokoľvek obľúbeného štýlu nášho pestrofarebného života. S Vami môžeme tancovať na hudbu, aj keby ju nikto iný nepočul, zomierať od smiechu ako blázon bez seriózneho udávania objektívne relevantného dôvodu, spievať vymyslené piesne či pokrikovať tajné prezývky, ktorých význam vlastne nikto nechápe.

“Keď sa niečo podarí alebo nepodarí, keď počujem smiešny vtip alebo vidím niečo bizarné, si prvá osoba, ktorej o tom chcem povedať.” (Samantha Young)

Ľudia s rovnakou „mentálnou poruchou“ alebo rovnako “normálni”, nie je to vlastne jedno? Je nám spolu skvelo! Tieto riadky sú špeciálnym spôsobom venované len a len Vám.

1. Zdieľanie spoločných zážitkov

„Najdrahšia starožitnosť je starý priateľ.” (neznámy zdroj)

Každé priateľstvo má svoj príbeh. Niektoré však majú doslova celú históriu. Priateľ, ktorý nás sprevádza celým životom, a vieme, že pred ním môžeme otvoriť svoju knihu na ktorejkoľvek kapitole, je na nezaplatenie. Tu sa dá hovoriť o tom, že nás má niekto skutočne rád. Aby sme mohli mať niekoho radi, musíme predsa vedieť, kým človek skutočne je. Nehovoriac o tom, že takýto priateľ sa nemalým spôsobom podieľal na tom, kým ste teraz.

„Musíme ostať priateľmi navždy, lebo už vieš toho príliš veľa.” (neznámy zdroj)

Dôvera a vernosť sa buduje časom a čas samotný je ten, čo overuje hĺbku vzťahov. Dokonca aj keď sa nevidíme každý deň, vieme, že tam žije niekto pre nás a my preňho. Nepochybujeme, že naše duše sa opäť stretnú v nekonečných rozhovoroch. Táto spriaznenosť je pre nás tak vzácna, že sa o ňu nenecháme pripraviť. Môžeme sa o ňu kedykoľvek oprieť.

„Verný priateľ je ako mocná pevnosť. Kto takého nájde, nájde poklad.” (Biblia)

2. Zábava a relax

S priateľmi si užijeme život! Okrem tých dlhodobých, sú tu noví úžasní ľudia. Život nám ich posiela do cesty. Niekedy ich spoznáme len tak na obede v práci alebo pri špeciálnych príležitostiach a akciách. Môžeme stretnúť niekoho, s kým zrazu preskočí iskra sympatie. Máme toľko spoločného, akoby sme sa poznali roky a náhle vznikne medzi nami krásne porozumenie. Takýto priatelia sú osvieženiami pre náš život. Svojimi zaujímavými osobnosťami otvárajú nové obzory.

„Jeden úsmev môže začať priateľstvo. Jeden pohľad môže zachrániť vzťah. Jedna osoba môže zmeniť tvoj život.”  (Power of positivity)

Je skvelé stretať nových fascinujúcich ľudí.  Ešte lepšie je však, keď takéto spontánne kamarátstvo pretrvá. Takto sa obohatia aj staré drahocenné priateľstvá, ktoré stále ostávajú ako poklad v našich životoch. V každom prípade, pri nefalšovaných priateľoch sa vieme uvoľniť, byť sami sebou bez zábran. Je s nimi neskutočná sranda a skutočná pohoda.

„Buď sám sebou, rob, čo máš rád. Správni ľudia prídu do tvojho života a ostanú.”  (Power of positivity)

3. Podporovanie sa v raste a záujmoch

Akýkoľvek priateľ to je, vždy sme niečím veľmi podobní a niečím veľmi odlišní. A práve to je priestor na obohatenie. V tom, čo nás spája, sa vieme vzájomne podporovať. Môžeme si tak doslova vytvoriť „erb“ nášho priateľstva. Nájsť niečo, čo ho charakterizuje a vieme, že v tom nie sme sami.

V odlišnostiach sa vieme dopĺňať a inšpirovať. Dokonalý deň sa môže začať ráno horúcou kávou a zakončiť ho môže studené vínko na večer. Po sladkej malinovke sa nám žiada ideálne minerálka bez príchute, po slanom sladké a na sladkom koláči možno aj kyslé kúsky ovocia. Tak aj v priateľstve sa niekedy žiada spontánna povaha doplniť rozvážnosťou, výbušnosť pokojom, neskrotná kreativita ohraničiť reálnymi organizačnými možnosťami a premyslené body programu ozvláštniť nepredvídateľným dobrodružstvom.

V každej kombinácii prichutí však praví priatelia veria v nás, podporujú naše nápady a zaujímajú sa o naše plány. Nie len vtedy, keď majú čas. Vtedy, keď si ho spravia výhradne pre jednu zo svojich priorít – pre nás. Vedia sa podeliť. Chcú dobro a šťastie toho druhého. Vzájomne tak pre seba vytvárajú kus raja, oázu šťastia, bar, čajovňu aj letnú terasu, s tými najlepšími drinkmi a skvelou hudbou.

Tak akým drinkom si Ty?

„Buď priateľom, akého by si chcel mať.” (neznámy autor)

“Dúfam, že nikdy nezabudneš na to, že si máš veriť. Dúfam, že si vždy budeš vedomý toho, že existuje niekto, kto ťa má rád. Nech robíš čokoľvek a nech ťa život zoberie kamkoľvek dúfam, že si necháš v sebe kúsok zo mňa. ” (neznámy autor)

„Priateľ je niekto, kto pozná tvoju minulosť, zdieľa tvoju prítomnosť a verí v tvoju budúcnosť.” (neznámy autor)

Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť náš životný príbeh, je omnoho viac v našom predchádzajúcom blogu – https://budvdacny.sk/3-povzbudenia-k-vdacnosti-nemusime-sa-nechat-zabit/ a takisto aj v nasledujúcom, na ktorý sa už teraz môžeme tešiť. 😉

Nech nás vďačnosť sprevádza! 🙂

3 povzbudenia k vďačnosti – Nemusíme sa nechať zabiť!

„Čo nás nezabije, to nás posilní!”…alebo psychicky zruinuje?

 
Život prináša ťažkosti, tak ako vojna delové paľby. Vybuchujúce míny sa nepýtajú, či je to dobrý človek a či si to zaslúži. Takisto ani problémom, či ohrozeniam sa nikto z nás nevyhne. Dokonca, nikto z tohto života nevyviazne živý!

Morbídnejší je však fakt, že po tejto zemi chodia „zombie“, čo nežijú už roky pred vlastnou smrťou, naháňajúc sa do práce a domov, ponorení len do obrazoviek. Poznáme však osobnosti, ktoré už v meste nestretneme, a predsa žijú naplno. Ba ožívajú čoraz viac v našich mysliach, srdciach a možno aj na iných krásnych miestach, ktoré ľudské oko neuvidí a uschne tam každá vyronená slza. Čo teda spôsobuje rozdiel medzi týmito ľuďmi?

1. Možnosť zlepšovať sa

Je bolesť zlá? Otázka znie zvláštne, že? Bolesť je síce nepríjemná skúsenosť, no práve ona často informuje o probléme. Napríklad rakovina vo včasných štádiách nebolí, a to je dôvod, prečo býva často odhalená neskoro.

Takisto aj psychická nespokojnosť v nás vyvoláva túžby. Núti nás neostávať na mieste, kde by sme sa zrejme nemali dobre. Snažíme sa hľadať viac. Tak na sebe pracujeme, posúvame sa a dosahujeme progres. Nespokojnosť môže byť aj cesta, ako ísť za svojím, pýtať si, čo nám patrí a naučiť sa asertivite. Možno práve ona nás vyťahuje z komfortnej zóny a pomáha prekonávať svoje limity.

„Zlaté medaily nie sú naozaj vyrobené zo zlata. Sú vyrobené z potu, rozhodnosti a ťažko nájditeľnej zliatiny odvahy.“ (Myšlienky bežca)

Čo ak chodenie po hrane nám ukazuje nové obzory? Tak ako stres môže byť negatívny- distres, tak môže byť aj pozitívny- eustres. Určitá dávka stresu je aj zo psychologického hľadiska pre život potrebná. Nie nadarmo sa hovorí: „Slnko sa s dažďom musí striedať, aby sa všetkému dobre darilo. “

2. Nové začiatky

Bezmocne ležíme a plačeme. Okolo nás spustošené prázdne bojisko a takisto aj naše srdce. Tie straty nevieme spočítať a možno by sme dali aj vlastný život, aby sme neprišli o to, čo sme milovali. Milovaný človek, dobrá práca alebo miesto, ktoré sme mali radi. Prišiel už bulvárom predpovedaný koniec sveta?

Pravdepodobne len koniec tohto boja a čas konečne nastoliť pokoj a mier vo svojej duši. Ďakujme za to, že sme to mohli zažiť. Za privilégium, že nám bolo dopriate úprimne milovať. Nie je sa za čo hanbiť a nie je čo ľutovať. Niekedy nás dokonca bolesť druhého môže bolieť viac ako vlastná. Máme právo smútiť, byť unavení a spamätávať sa z toho všetkého.

Potom si však utrime slzy a postavme sa znova v plnej sile pred nové výzvy a nové začiatky. Tešme sa, keď včasne zistíme, že naša krásna cesta nebola tá, po ktorej sme mali pokračovať. O čo krajšia nám bude pripadať tá pravá, čo na nás ešte len čaká? Všetko má svoj zmysel. Prehodnoťte taktiku svojho boja, ale nenechajte sa prevalcovať neustálym premýšľaním. Kráčajme ďalej po tejto lekcii múdrejší a silnejší.

3. Nachádzanie opory

Ako sa hovorí: „Keď zapadne slnko, vidno hviezdy.” Nezabúdajme teda hľadať hviezdy práve vtedy,  keď nám je ťažko. Verme, že okolo nás je veľa dobrých ľudí a priateľov, ktorí nám radi poskytnú oporu. Práve o to vzácnejší sú títo ľudia, čo pri nás stoja, aj keď nie sme zrovna pozitívna kopa zábavy a smiechu.

A práve vďaka tomu, čím sme si prešli, môžeme aj my žiariť ako hviezda pre temnotu druhých. Rovnako je to skvelá príležitosť odreagovať sa príjemnými aktivitami, čo nás bavia a možno aj objaviť v sebe nové záľuby a talenty. Možno práve ťažkosti a dobrák čas nám ukážu, na čom v živote naozaj záleží.

Môžete objaviť silu a odvahu, o ktorej ste ani netušili, že vo vás už dávno prebýva. Raduje sa ten, čo vidí pohár poloplný, a nie poloprázdny. Šťastný človek, čo nájde oporu v niečom, čo ho presahuje. Pretože pravé šťastie by podľa mňa malo byť dostupné rovnako pre všetkých. Šťastie by malo byť niečo, čo nám nikto a nič nemôže vziať. 🙂 

Nič ma nezastraší, ani vietor, čo prihnal husté mraky, lebo to bude iba okamih. Moja dôvera rastie, lebo viem, že za mrakmi je moje milované Slnko.” Zdenka Schelingová


Dobrá správa je, že výber je na nás. Chceme sa nechať zabiť alebo posilniť? Môžeme bojovať dobrý boj a stávať sa silnejšími, lepšími a statočnými bojovníkmi. Môžeme trpieť, môžu nás ničiť, ale ak nechceme, nikdy nás nedostanú definitívne!

„Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval.”  (Saul Tarzenský)

Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť náš životný príbeh, je omnoho viac v našom predchádzajúcom blogu –  https://budvdacny.sk/4-vyzvy-na-vdacnost-nebojme-sa-bitky/a takisto aj v nasledujúcom, na ktorý sa už teraz môžeme tešiť.  🙂

Nech nás vďačnosť sprevádza! 😉

4 výzvy na vďačnosť – Nebojme sa bitky!

„Vpred!” zaznel hlasný výkrik a už sa všetko okolo nás mihá v chaose a kriku. Naše srdce bije ako nekontrolovateľný zvon a rozum sa snaží uchopiť to, čo sa práve deje.


Jednou rukou odhodlane dvíhame meč, kým druha v strachu zviera štít. Zaháňame sa okolo seba, ubližujeme a razíme si cestu, kým nás celých zachvacuje bodavá, palivá bolesť zo všetkých strán. Krvácame, padáme, šliapu po nás, a potom povstávame, kryjúc si rany. A potom znova a znova. Aj takéto chvíle prináša život.

1. Schopnosť prijímať nedokonalosti

“Teší ma, pán/pani dokonalá!” Chvála Bohu, že takí nie sme. Znie to síce lákavo a možno si často aj vyčítame naše dlhodobé nedokonalosti. Zamyslime sa nad tým ale ešte raz- nezaklikli by sme predsa okienko “ Som robot”- sme ľudia.

Aj ten najúžasnejší človek má kopu nedostatkov. A odkiaľ by sme brali tak príťažlivú a nevyhnutnú pokoru? Pokoru – pravdu o sebe. Uvedomenie si nie len našej šikovnosti, ale aj našich nedostatkov. Tá spôsobuje, že sú to práve veľké osobnosti, čo  dokážu dať pocítiť druhým, že aj oni sú dôležití a tiež sa veľkými môžu stať. Takí ľudia sú tí, čo sú skutočne hodní obdivu.

A ako by vyzerali vzťahy, keby sme mali falošný pocit, že si vystačíme sami? Odkiaľ by sme mali súcit a pochopenie pre slabosti druhých? Koniec koncov, kto by chcel mať vzťah s nadčlovekom? Chceme človeka, ktorý prežíva a chápe zlyhania podobne ako my.

„Svetlo je ľahké milovať. Ukáž mi svoju temnotu.” (Joker)

2. Schopnosť zvládať prekážky

Ups, pekne sa to pokašľalo. A dobre nás to štve, sme smutní a možno nevieme ako ďalej. Nebol to plán a teraz z toho sklamania a neúspechu musíme vybrodiť. A práve to je ten dôvod na vďačnosť. Pri vstavaní a predieraní sa cez ťažkosti sa učíme tomu, bez čoho by nás raz rozdrvili. Schopnosť riešiť problémy, hľadať iné cesty, nezľaknúť sa prekážok a hlavne nevzdávať sa.

Snažme sa postupovať podľa známej myšlienky: „Jediný, s kým sa môžeš porovnávať, si ty teraz a ty predtým.” Ak sa obzrieme späť, zbadáme, že prekážky, ktoré sa nám zdali nemožné na zdolanie sú už dávno za nami. Čo nám bráni dosiahnuť to, čo teraz vyzerá nedosiahnuteľne? Možno keď sa naučíme vykročiť v ústrety prekážke, zistíme, že nie je taká hrozná ako z diaľky.

3. Učíme sa trpezlivosti a láske

Aj keď jeden z najťažších bojov je postaviť sa vlastným chybám, pekne sťažovať nám to môžu aj druhí ľudia. Rania nás hlboko a presne, no väčšinou nechcene. Často sú to ľudia, ktorých si pripustíme najbližšie a pri ktorých si dáme dole brnenie, čo spôsobuje väčšie riziko zraniteľnosti.

Nie je to vždy, ako sme si predstavovali a stojí nás námahu hľadať si k sebe cestu. Ďakujme práve za zrkadlo, ktoré nám nastavia a my máme možnosť obrusovať miesta, kde sme vo vzťahoch ostrí. Ťažko si predstaviť lepší tréning na soft skills, ako sú komunikácia, trpezlivosť a tolerancia. A nakoniec, učia nás tomu snáď najdôležitejšiemu – skutočnej láske.

Niekedy sa stane, že si ľudia ubližujú zámerne. Ak nám niekto nechce dobre rovnako ako my im, je čas učiť sa opatrnosti – komu veriť a komu nie. Aj keď nás zaplavujú rôzne emócie a možno aj chuť pomstiť sa, nič nepomôže viac ako odpustenie. Možno nám pomôže aj uvedomenie si, že správanie sa druhých je väčšinou len odrazom ich vlastného vnútra. Možno len sami s niečím bojujú a momentálne prehrávajú. Schopnosť zaželať všetko dobré tým, ktorí nám ublížili, nás robí slobodnými. A toto je už vyšší ideál lásky – láska pre všetkých, bez podmienok.

4. Schopnosť oceniť a podeliť sa

Niekedy je to samotné bojisko, čo nás ničí. Chlad, búrka, hlad a smäd ( či už fyzický alebo psychický). Môže sa stať, že budeme mať nedostatok toho, čo potrebujeme. Či už nie sme spokojní s prácou, ubytkom, stavom nášho účtu alebo nedostatkom lásky a pochopenia. Sú ľudia, ktorí sa ocitnú dlhodobo bez jedla a strechy nad hlavou alebo v úplnej osamelosti. Ani nehovorím o ľuďoch, ktorých jediné želanie je byť zdraví. Povieme si hrozné a najlepšie o tom ani nepočúvať. Čo vyrieši zakrývanie si očí?

Otvorme svoje srdce aj náruč pre tých, ktorým život nedal toľko, čo nám. Nikdy sami nevieme, kedy budeme potrebovať pomoc. A možno tak pochopíme, že problém nesprávneho odtieňu laku na nechty nie je taký problém, ako rana so smrteľnou infekciou. Nebuďme rozmaznaní! Ak sme zakúsili chvíľkový nedostatok, je to šanca omnoho viac si vedieť vážiť a oceniť veci.

Liečme rany a mŕtve miesta, ktoré každý z nás má. Môžeme chvíľkami prehrávať, ale ak máme pri sebe tú správnu posilu, vieme, že už sme zvíťazili! Tak nech znie odhodlané: „Vpred!”

Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť náš životný príbeh, je omnoho viac. V našom predchádzajúcom blogu – https://budvdacny.sk/7-dovodov-na-vdacnost-zijeme-hrozne-skvely-pribeh/ a takisto aj v nasledujúcom, ktorý bude pokračovaním tohto – „ 3 výzvy na vďačnosť – Nemusíme sa nechať zabiť!“.  🙂


Nech nás vďačnosť sprevádza! 😉

7 dôvodov na vďačnosť- žijeme hrozne skvelý príbeh!

 

Vážne? Áno, taký je život. Niekedy hrozný a niekedy skvelý.

Za každých okolností, príbeh každého z nás je unikátny a stojí za to!

Je lepší ako film, a ty alebo ja máme tú česť vystupovať v ňom

ako hlavná postava bez toho, že by sa nás niekto pýtal.

Ako to prežiť? Radšej si to poriadne užiť! 😉

  1. Originalita našich talentov

To podstatné máme v sebe. Všetko ostatné sú iba prostriedky. Každý z nás sa narodil

so špecifickými schopnosťami. Talenty často ale ostávajú zakopané. Často je to

preto, lebo nám už bolo povedané, že na to nemáme. Možno sme sa aj sami rýchlo

znechutili. Tak sme sa “zbytočne” nepokúšali. Čo keby sme si dovolili vyjsť zo svojej

komfortnej zóny? Čo keď sa pokúsime o niečo nové? Celkom reálne hrozí, že tak

objavíme niečo, čo už dlho potláčame – to najlepšie v nás. Či už je to progres vo svojej

profesii alebo venovanie času tomu, čo nás teší. Môže to byť talent na hudbu, šport,

učenie sa cudzích jazykov alebo pokojne netypická “super” schopnosť, ktorú ani

nevieme pomenovať, ale vieme, že nás posúva vpred. Nemusíme vlastniť plášť

neviditeľnosti, ani byť rýchlejší ako guľomet. Dôležité je poznať svoju osobnosť, svoje

silné a slabé stránky. Vedieť, na čo byť hrdí a na čom popracovať. A keď budeme

žiť svoj život, počúvať hlas srdca, budeme plniť svoje poslanie, pretože nikto iný to

nebude môcť robiť tak ako my. Nikto nebude vedieť rozprávať, písať, kresliť,

pohybovať sa, smiať sa a rozmýšľať ako my.

Alebo vyrábať takéto skvelé bonbóny ako moja teta. ?

Tak môžeme byť prínosom pre seba aj pre spoločnosť!

  1. Naše telo je ohromujúce

Koľko ľudí má komplexy zo svojho tela kvôli tomu, ako vyzerajú. A je zarážajúce,

koľkí sa tvária, ako keby mali moc diktovať, čo je krása. Vo svojom obmedzenom

myslení zostávajú ale pri tuctovosti a úplne na povrchu. Ja si len dovolím tvrdiť, že

každému sa páči niečo iné. Ale snáď všetkým sa páči to, čo funguje a je zdravé. Preto

sa tešme z toho, ako naše telo perfektne funguje. Nemusíme vyzerať ako z katalógu,

ani byť sto percentne zdraví, aby sme sa o to snažili.

Starajme sa o seba a robme všetko tak, aby sme sa dobre cítili, a potom budeme aj

dobre vyzerať. Šťastie predsa vidno aj navonok – v našej tvári, upravenosti, v postoji

a pohyboch nášho tela. Aspoň tým správnym ľuďom sa páčiť budeme. Predstavme

si, že v hrudníku máme pumpičku, ktorá vydá za život okolo 2,5 miliardy

rytmických sťahov. A spojené krvné cievy nášho tela by merali 96 000 km (obvod

rovníka je 40 075 km). Tajomný zhluk miliárd nervových buniek, ktorý váži

približne 1, 5 kg, rozhoduje o našich myšlienkach, nálade, pohybe a celej našej

osobnosti. To je len malá zmienka o tom, akí neobyčajne obdivuhodní, výkonní, ale

súčasne aj krehkí a zraniteľní sme.

  1. Zážitky a pekné spomienky

Kto z nás by aspoň na chvíľu netúžil mať doma stroj času a zopakovať si niektoré z

chvíle minulosti? No môžeme teraz na chvíľu zastaviť čas vo svojej mysli. Ako dieťa

stojíme pred vianočným stromčekom s očkami rozžiarenými od blikajúcich svetielok,

tešiac sa na darčeky. Inokedy stojíme na vrcholci tatranského štítu a vychutnávame si

výhľad na okolité kopce, dýchame svieži vzduch a smejeme sa s kamošmi. Možno

práve ležíme na pláži s dobrým drinkom v ruke. A možno sme sa len z chuti nechali

unášať svojou top pesničkou alebo pizzou v obľúbenej reštaurácii. Čo keby sme

takéto momenty nosili v sebe čo najdlhšie? Snažme sa vrývať si ich hlboko do srdca

a pripomínať si ich. Skúsme pochopiť, že sú jedinečné, nie sú samozrejmosťou a

majú vplyv na náš život. Takisto ako ťažkosti, ktoré si niekedy pripomíname až

príliš často.

  1. Neopakovateľnosť prítomného okamihu

Tu a teraz. Naplno. Plnými dúškami si vychutnávajme pohľad na tú plynúcu rieku

hodín a dní. Možno dostaneme chuť do nej skočiť a cítiť jej vodu po celom tele. Aj

preto, lebo si uvedomíme, že tej istej vody sa už nemôžeme dotknúť druhýkrát.

Celých nás to vťahuje ako vír, keď si predstavíme tú hĺbku a neprežívame situáciu

len povrchne. Nevieme od nej odtrhnúť zrak, keď vidíme, ako elegantne sa kĺžu lúče slnka po jej

hladine a vlnky nás veselo nadhadzujú. Táto chvíľa sa už nezopakuje. Ďakujme za to,

čo máme a tešme sa, kým to máme. Všímajme si aj malé detaily a objavíme množstvo

krásnych dôvodov, prečo byť šťastným práve dnes. Je to jedinečná príležitosť konať

aj zastaviť sa, prijímať aj dávať, a čokoľvek ovplyvniť. Prítomná chvíľa je svojím

spôsobom všetko, čo máme. Buďme naplno sústredení v prítomnom okamihu,

pretože minulosť už nezmeníme a budúcnosť, ktovie, či príde. Ak niečo rozhoduje o

našej budúcnosti, je to činnosť, ktorej sa práve venujeme. V tejto chvíli nič nie je

dôležitejšie ako miesto, kde sa nachádzame a človek, ktorý stojí pred nami. Nič nie je

náhoda. Ani to, že sme tu a teraz. Koľko ľudí sa nedožilo tohoto dňa, a čím sme si to

zaslúžili zrovna my?

  1. Možnosť zmeniť budúcnosť

Nevieme, čo stojí pred nami, ale môžeme sa rozhodnúť, ako sa k tomu postavíme.

Ak máme cieľ, cesta sa nájde. No, ak nevieme, kam sa chceme dostať, možno je

vlastne celkom jedno, kadiaľ sa vyberieme, či nie? Preto je dôležité mať plány a cieľ.

Dovedú nás tam naše sny, túžby a zároveň je to miesto, kde nás svet potrebuje.

Nebojme sa snívať vo veľkom, aj keď sa všetky naše sny neuskutočnia spôsobom,

aký si predstavujeme. Nebojme sa “updatnúť” naše sny, ak sa situácia vyvinie inak.

Často nám budúcnosť prinesie situácie, o ktorých sa nám ani len nesnívalo. Niekde

som počula, že budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov, alebo ak chceme,

tým, ktorí sa “neposerú”.

  1. Možnosť spoznávať pestrosť sveta

Poobzerajme sa teraz okolo seba. Svet je krásny a ponúka veľa možností – stále je, čo

objavovať. Preto je dobré zahodiť predsudky a otvoriť sa mu. Zároveň je dobré a

náročné vedieť si aj vybrať. Inšpirujme sa a nechajme si poradiť. Vychutnávajme si

umenie, kvalitné filmy, čítanie kníh, spoznávanie nových ľudí či rôznych kultúr.

Teraz tak moderné cestovanie nám otvára nové obzory a ponúka možnosti, o ktorých

sme doteraz netušili. Možno jeden výlet úplne zmení náš pohľad na svet.

Zistíme, že slovo “normálny” je relatívny pojem.

Nechajme sa fascinovať krajinami, zabudnutými miestami, históriou a myslením iných ľudí.

Spoznávanie je neoddeliteľnou súčasťou nášho života, ak ho nechceme premárniť.

Pocit neistoty z neznáma prináša zároveň aj pocit, že všetko je možné. Naše krídla

slobody sú už dosť pevné a rozprestreté, aby sme leteli.

  1. Hľadanie ideálu, ktorý nás prevyšuje

Čo by bolo napísané na mojom alebo tvojom náhrobnom kameni? Z času na čas je

dôležité položiť si otázku: „Prečo žijem?“ Asi každý chce byť šťastný. Ale, čo to

znamená pre môj alebo tvoj konkrétny život? Vytýčme si skalnú hodnotu, o ktorú tak

ľahko nemôžeme prísť. Potom sa nám všetko ostatné bude zdať ako malé veci. A aj v

ťažkých časoch budeme schopní vďačnosti. Užívanie si života je fajn. Skutočná trvalá

radosť ale prichádza, len keď máme dlhodobé ciele, ktoré nás presahujú. Či už je to

náboženstvo, energia z prírody, ideály, naše hlboké presvedčenie o živote. Najviac

snáď záleží na tom, aby sme neprestávali hľadať pravdu. Čo ak cestovať sa dá aj, ale

vertikálne? Je to nízko nákladové, časovo nenáročné, a o to viac obohacujúce. Cesta,

ktorá aj ľudí zdanlivo žijúcich na jednom mieste (jednoduchí roľníci či mnísi na

samotke), robí múdrych, že si k nim druhí chodia po rady. Hovorí sa, že “Nikto

neurobí tak ďalekú cestu ako ten, kto zostúpi až do hĺbky svojej duše.“ Najlepšie

snáď v tichu, ktorému sa dnešná spoločnosť tak vyhýba. Možno preto, že ticho nie

prázdne. Je plné pravdy o nás. Vtedy sme nútení konfrontovať svoj život so svojimi

skrytými ideálmi. Niekedy to môže byť bolestivé. Som si ale istá, že bolestivejšie je

neuspokojivé zistenie na konci života. Chceme byť na lodi, ktorá sa ženie rýchlo a

nesprávnym smerom? Radšej sa občas pozrime na kompas nášho života.

Tak s úsmevom do toho, pretože úsmev je najrýchlejší a najatraktívnejší spôsob

vyjadrenia vďačnosti. Samozrejme, tých dôvodov na vďačnosť, ktoré môžu zmeniť

náš životný príbeh, je omnoho viac. Tak si nenechajme ujsť pokračovanie. 🙂

Nech nás vďačnosť sprevádza! 😉