V živote svätcov a aj vo Svätom písme má vďačnosť svoje stále miesto. V listoch sv. Pavla nájdeme približne 20-krát slová: „Ďakujem Bohu za…“ a to v rôznych súvislostiach.
Sv. František Assiský nabádal bratov, aby boli vždy vďační, a aj Cirkev v liturgii vzdáva Bohu vďaky za všetky dobrodenia. Za tie, o ktorých vieme, i za tie, o ktorých nevieme. Nuž, pripojme sa k svätým, i k liturgickej modlitbe Cirkvi osobným vzdávaním vďaky za všetky dobrodenia, ktorými nás Boh zahŕňa. Najúprimnejšia modlitba vychádza z vďačného srdca a je spontánna, no k umeniu modliť sa srdcom vedie dlhá cesta.
Ústredným motívom a prvým krokom na ceste duchovného života je vďačnosť Bohu za všetky dary, ktorými nás obdaroval, a za milosť, ktorou počas dňa sprevádzal naše kroky. Preto by vzdávanie vďaky malo byť ústredným motívom osobnej modlitby kresťana. Vďačnosť nám pomôže spoznať, ako sa Boh o nás stará. V liste Solúnčanom sv. Pavol píše: „Pri všetkom vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi pre vás!“ (1Sol, 5:18). Vzdávanie vďaky je základom nášho vzťahu k Bohu. Je preto dôležité, aby sme si tento návyk osvojili a aby sa stal integrálnou súčasťou nášho života.
Aby sa vďačnosť a vzdávanie vďaky stali súčasťou nášho života, je potrebné chváliť a ďakovať Bohu každý deň. Úprimné ďakovanie Bohu za jeho dary v rámci každodennej modlitby vedie k premene srdca veriaceho. Vďačnosť sa tak preňho stáva prirodzeným postojom aj vo chvíľach, ktoré nie sú ľahké.
No vďačnosť nie je iba emotívnou, pasívnou odpoveďou na Božie dobrodenia. Správne prežívaná vďačnosť pozýva k aktívnemu opätovaniu Božej a ľudskej lásky, aby sme sa tak postupne aj my stávali darcami, ako je napísané: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“ (Sk, 20:35).
Zdroje:
http://www.homily-service.sk/
http://www.mojabiblia.sk