Vďačnosť, z latinského slova gratia, ktoré v závislosti na kontexte môže nadobúdať význam „milosť“, „láskavosť“ alebo vďačnosť, je vzácnou čnosťou, ktorá bola a je predmetom úvah mnohých filozofov. Vzácnou preto, že sa s ňou človek nerodí, ale musí ju nadobudnúť. Uvedomovať si a byť vďačný za všetko, čo v živote dostávame, je niečo, čo sami cítime, že by sme mali robiť častejšie, no napriek tomu nám je nepríjemné, keď nám to niekto pripomenie. Čiastočne je to preto, že byť vďačný je v protiklade k jednej z kľúčových pohnútok ľudského konania: ambícii. Uvedomujeme si, že by sme mali byť vďačný, a že máme za čo byť vďačný každý deň, no naša myseľ sa radšej sústreďuje a ženie za ďalšími cieľmi: za lepšími vzťahmi, úspechmi v práci, šťastím a mnohými inými v podstate dobrými vecami. Akoby úspechy včerajšieho dňa, alebo to, čo máme, nám už nestačilo. Tí, čo poukazujú na potrebu byť vďačný, znejú akoby odporúčali zmieriť sa s vecami, ako sú. Akoby poukazovali na to, že situácia by mohla byť oveľa horšia , že niekto, kto je namrzený kvôli kašeľ, by mal byť vďačný, že nemá astmu.
Tento spôsob myslenia je v hlbokom rozpore s nastavením dnešnej spoločnosti. Kapitalizmus stimuluje k ambíciám a k pokusu o dokonalosť. Neúnavnosť je podmienkou pre pokrok a vďačnosť sa tak zdá byť iba akousi útechou pre porazených. Niet divu, že nás pripomenutie, aby sme boli vďační, dráždi.
Zdá sa, navyše, že táto výzva nemusí byť vždy dobre mienená. Môže to byť jednoducho spôsob, akým človek maskuje svoj strach z prehry a odmieta sa postaviť stresu a ťažkostiam spojeným s bojom o vlastné ambície a sny. Preto veľmi záleží na tom, od koho počujeme výzvu byť vďačný. Ak túto výzvu počujeme od niekoho úspešného, kto vie, čo to znamená bojovať za svoje sny, táto výzva zrazu nadobúda dôveryhodnosť a vďačnosť prestáva byť iba terapiou pre porazených.
Rímsky cisár a filozof Marcus Aurelius, ako jeden z najznámejších zástancov dôležitosti vďačnosti za „bežné“ veci, zdôrazňuje potrebu vďačnosti za slnečný deň, chutné ovocie alebo teplý letný večer. Vďaka jeho slovám a slovám mnohých úspešných o potrebe vďačnosti si môžeme uvedomiť, že vďačnosť nemusí byť zdvorilým spôsobom, ako sa vyhnúť ťažkostiam.
Povedať, že by sme mali byť vďačnejší neznamená poprieť dôležitosť snahy o lepšiu budúcnosť. Znamená to uvedomiť si, že už teraz máme nejeden dôvod byť trošku spokojnejší s tým, kým sme a čo máme. Neschopnosť čerpať uspokojenie z dobrých vecí a úspechov, ktorých sa nám dnes dostáva, indikuje problém, ktorý spôsobí, že nebudeme spokojní ani keď dosiahneme všetko, čo si zaumienime. Naším problémom v takom prípade nie je nedostatok, ale neschopnosť zastaviť sa a tešiť sa z toho, čo už máme, inými slovami, nedostatok vďačnosti.
Zdroj:
<http://thephilosophersmail.com/virtues/the-philosophers-guide-to-gratitude/>